Prechádzame jedným z najťažších období v novodobej histórii slovenského poľnohospodárstva. Ak dnes vlastníte alebo riadite rodinný podnik s výmerou do 500 hektárov, viete presne, o čom hovorím. Zažívame dokonalú búrku.
Na jednej strane nám raketovo rastú vstupy – nafta, osivá, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, údržba techniky a v neposlednom rade mimoriadne drahá cena práce na Slovensku. Na strane druhej sa naše komodity predávajú stále lacnejšie. Trh je zaliaty obilím z Ukrajiny a krajín Mercosuru.
Ako z toho von? Odpoveď je krutá, ale nutná: Ak budeme robiť to isté, čo doteraz, neprežijeme.
Prečo s nimi nemôžeme hrať ich hru?
Poďme si naliať čistého vína. Malá farma do 500 hektárov nemá absolútne žiadnu šancu cenovo konkurovať podnikom, ktoré obhospodarujú tisíce či desaťtisíce hektárov. Tieto giganty fungujú v úplne inej dimenzii:
- Ekonomika z rozsahu: Pri obrovských odberoch dokážu tlačiť na dodávateľov vstupov a získavať zľavy, o ktorých sa nám ani nesníva.
- Špičková technológia: Môžu si dovoliť najdrahšiu techniku s obrovským záberom, ktorá im radikálne znižuje náklady na obrobenie jedného hektára.
- Odbornosť a lobing: Platia si top agronómov, ekonómov a pri miliónových objemoch úrody si vedia vyjednať úplne iné výkupné ceny.
- Vlastné spracovanie: Mnohé veľké podniky už dávno pochopili, že predávať surovinu je prežitok. Majú vlastné mlyny, lisovne a pekárne. Predávajú finálny produkt s obrovskou pridanou hodnotou.
A potom je tu zahraničná konkurencia. Ukrajina disponuje jednými z najúrodnejších pôd na svete – slávnymi černozemami. Tamojší farmári nemusia do pôdy sypať zďaleka toľko drahých vstupov, aby dosiahli špičkovú úrodu. Navyše, mimo prísnych pravidiel Európskej únie môžu používať agresívnejšiu a lacnejšiu chémiu, ktorá síce môže byť z hľadiska zdravia otázna, no je mimoriadne účinná a zráža ich výrobné náklady na minimum.
Výsledok? Tradičné komodity ako bežná potravinárska pšenica či repka, ktoré sme siali desiatky rokov, nás na malých výmerách už nedokážu uživiť.
Jediná cesta von: Odvaha odlíšiť sa
Ak sa malý a stredný farmár nechce stať len ďalšou položkou v zozname skrachovaných podnikov, ktoré nakoniec za zlomok ceny odkúpi nejaký agro-holding, musí zásadne zmeniť stratégiu. Musíme robiť presne to, čo veľké giganty robiť nechcú alebo nemôžu.
Na tisícoch hektárov sa veľmi ťažko robí „piplačka“. Veľké firmy potrebujú uniformitu, jednoduché osevné postupy a obrovské jednorazové objemy. A to je naša obrovská príležitosť.
Našou jedinou šancou na prežitie je ekologické hospodárenie (BIO režim) a pestovanie špeciálnych plodín.
Lahôdková kukurica, špeciálne odrody slnečnice s vysokým obsahom kyseliny olejovej (High Oleic), bio pohánka, rasca, špalda, ovos, proso, hrach a ďalšie… To sú plodiny dynamickej doby. Moderný trh ich zúfalo potrebuje a spotrebiteľ si za ne rád priplatí, ak vie, že pochádzajú z čistej pôdy.
Áno, tieto plodiny a najmä ekologické postupy vyžadujú neporovnateľne viac pozornosti, agronomického citu, presných zásahov (napríklad precízne mechanické plečkovanie namiesto plošného striekania chémiou) a častého chodenia po poli. A to je presne ten druh osobnej starostlivosti, ktorú gigant s flotilou najatých traktoristov jednoducho nedokáže ustrážiť.
Záver: Zmena je tu, či sa nám to páči alebo nie
To, čoho sme momentálne svedkami – krachy malých poľnohospodárskych firiem a ich pohlcovanie veľkými hráčmi – je len prirodzeným čistením trhu. Súčasná situácia nás tvrdo učí jednu vec: Byť len „ďalším pestovateľom pšenice“ už nestačí.
Farma s rozlohou niekoľkých stoviek hektárov má však jednu obrovskú výhodu, ktorú korporácie nemajú. Sme agilní. Vieme rýchlo zmeniť kormidlo, vieme zariskovať s novou odrodou a vieme hospodáriť s ohľadom na skutočný život v pôde.
Cesta k prežitiu dnes nevedie cez snahu vypestovať viac a lacnejšie ako Ukrajina alebo Brazília. Vedie cez snahu vypestovať niečo iné a hodnotnejšie. Ak sa touto cestou vydáme, spojíme kvalitu s vlastným spracovaním do finálneho produktu, neprežijeme len ďalšiu krízu, ale vybudujeme podnik, na ktorý budú naše deti hrdé.
